22. září, 2013 Martin Gonda
Každý, kto sa oboznamuje s politikou prostredníctvom tlačených novín, je na tom s informáciami ďaleko lepšie ako ten, kto výber správ necháva na komerčné televízie. Aj tí, ktorí preferujú len jeden zdroj, robia chybu. Obľúbené noviny sa čítajú pohodlnejšie, poznáme ich rubriky, názory komentátorov … Sme síce výborne informovaní, ale len z jedného uhla pohľadu. Dostane sa k nám výber len jedného šéfredaktora. A to je príliš skreslený pohľad na svet.
Ak uctievame len jeden zdroj, vystavujeme sa ešte horšiemu riziku. Niektoré informácie sa k nám nemusia dostať vôbec. Verte, že lepšie je mať zlé informácie, ako o nich ani netušiť. Niektoré periodiká systematicky ignorujú konkrétne témy či subjekty. Komunikačné kanály majú svoju obmedzenú kapacitu, triedenie informácií je preto logické. Manipulačný výber je ten, ktorý selektuje informácie podľa vhodnej ideológie alebo ten, ktorý slúži politickému boju.
Z času na čas čítať protivníkov
V čase internetu, je hrozba jednostranných informácií rovnaká ako pred 50-timi rokmi. Prístup k zdrojom sa rozšíril, no nemáme na všetky čas a tak stúpla sila odporúčaní, čo čítať a čo nie. Preto, z času na čas, nedajme na odporúčania nášho politického tábora a čítajme médiá protivníka. Dajme si pozor, aby výroky o tom, že tieto noviny sú zaujaté, tamten novinár je hyena, vychádzali z nášho úsudku, nie zo slepej dôvery k nejakej strane. Čím ľahšie vás politici presvedčia, ktoré médiá čítať a ktoré nie, tým ľahšie vás budú manipulovať. Takouto selekciou im dávate podstatnú informáciu – vedia čo dennodenne čítate. Svoju komunikáciu potom nemusia nastaviť na fakty, ktoré priniesli iné médiá, ale nastavia ju hlavne na svoje publikum. Na tlačovej konferencii, ktorá sa vám bude zdať ako z inej planéty, presne trafia svojich voličov. Spravia to tak profesionálne, že ponúkané argumenty budú cieľovej skupine logicky zapadať do ich komunikačnej pravdy. Len vy sa budete, našťastie, cítiť ako primitív. No neplašte sa. Veľa tlačových konferencií je primitívnych. Nie každá tlačová konferencia je určená práve vám. Nenamýšľajte si to. Nie všetky správy v televíznych novinách sú pre vás. Sú tam namiešané posolstvá, ktoré vedia na koho a ako majú zacieliť. Váš možno rozčúlia, ale na druhej strane vo vás zarezonujú. Pre strany sú preto televízne noviny výbornou pridanou hodnotou. Aj medializácia povrchných vecí patrí k politike. Strany si robia len svoju prácu. Každý deň pracujú na tom, aby aj zajtra boli pre vás relevantné.
Veriť v politike len tým svojím, je najväčším profesionálnym zlyhaním. Treba fandiť, rozlišovať medzi zlými a horšími, dobrými a priemernými, ale netreba zabúdať, že každá strana spraví všetko preto, aby ste verili práve jej. Pri čítaní politického spravodajstva si preto udržujte racionálny odstup od všetkých. Ak neviete uznať silu argumentov a nevidieť, že váš tábor len „politikárči“, tak vás politici ovládajú totálne a dokonale. Práve takých „zapálených“ voličov potrebujú.
Cynický pohľad politikov
Občania chcú od politikov slušnosť, pravdu, argumenty. Ale, prečo by sa s týmto pohľadom na správu veci verejných mali stotožniť politici? Cynicky môžu vyžadovať, aby sme si to presadili my. Oni sú na druhej strane brehu. Majú na politiku iný pohľad. Chcú nás ovládať, je to remeslo, ktoré sa musia naučiť.
My chceme argumenty, ale oni nám chcú dávkovať emócie. My chceme riešenia, oni nás chcú sprevádzať problémami. Určitý stupeň závislostí je na mieste, pretože vtedy ich vnímame tak, že to, čo hovoria oni, je dôležité. Pre nás je horúca politická kauza otázkou hľadania pravdy. Pre nich nie je každé šokujúce odhalenie vopred prehranou partiou. Prečo priznať chybu alebo škandál dnes? Veď sme ešte neskúsili silu našej demagógie, hovoria si. Využijú krivé argumenty a hlavne schopnosť rečníkov, ktorým ľudia dôverujú. Politici nechcú ustupovať len tak. Vždy sa môžu so zápalom pobiť o to, aby straty na ich mediálnom obraze neboli fatálne. Zaujme to médiá a aj to sa v politike ráta. Ustúpiť tlaku dnes? To je slabosť! Veď zajtra môžu noviny priniesť inú tému a všetko sa prekryje, vyčkávajú politici. Nakoniec si môžu povedať: Čo sa dá vyhrať, to vyhrajme! Nemusíme mediálne vyhrať každú kauzu, ale musíme protivníkom ukázať, že do každej kauzy sa vieme masívne nasadiť. Takto môžu legitímne rozmýšľať politici.
Politické diskusie sú bojiskom
Komunikácia prostredníctvom elektronických masmédií sa považuje za nepriamu. Za posledných 40 rokov sa však médiá stali najdôležitejším politickým bojiskom a je namieste, označiť komunikáciu prostredníctvom televízie za priamu.
Tak treba vnímať každú zapnutú kameru. Špeciálnou kategóriou sú televízne politické diskusie. Politik tu dostáva možnosť „priamo“ hovoriť s občanmi. Ak je dostatočne motivovaný, tak moderátora bude natoľko ignorovať, nakoľko mu to bude umožnené. Slušné je rešpektovať pravidlá diskusie a popri tom infikovať divákov frázami, heslami a politickou agendou strany. Radšej skákať do reči, odbiehať, rozprávať dlho, ako venovať bezplatný priestor konkurentovi, takto kalkuluje správny politik. Preto je potrebné vnímať diskusie ako politickú rutinu. Osviežiť ju môže iba nadanie moderátora. Ten odvážny však potrebuje krytie vedenia redakcie alebo samotnej televízie, aby si bol istý, že za dobre odvedenú prácu dostane pochvalu, nie upozornenie.
Snaživých novinárov oceňme
Práca novinára je z veľkej časti rutinná. Určitú reportáž by sme „zle“ pripravili aj my. Tak by nás to naučili, pretože tak sa to robí. Každý novinár, ktorý si uvedomuje ako môže výsledok ovplyvniť rutina jeho práce, si zaslúži pochvalu. Dve pochvaly si zaslúžia tí novinári, ktorí si uvedomujú, že s rutinou ich práce rátajú aj šikovní politici. Naučiť sa, ako rozmýšľajú médiá sa dá. Preto nie je ťažké predpokladať, čo sa budú novinári pýtať.
Najviac stereotypne fungujú televízni reportéri. Vo svojej práci potrebujú hlavne zábery, obraz. Dobrý obraz. Potrebujú politikov pred kamerou. Takúto možnosť im každý deň politici zinscenujú. Zvolajú tlačovú konferenciu. Pre reportérov je táto pseudoudalosť takmer istou príležitosťou, že natočia dobré zábery. Pre politikov je tlačová konferencia istotou, že väčšina novinárov na ňu príde a tak sa dostanú do najsledovanejších televíznych novín.
Aj vám sa zdajú niektoré reportáže nelogické? Sú spravené tak, ako keby existovali dve pravdy alebo dve klamstvá. Niekedy takýto chaos v hlavách voličov politikom vyhovuje. Pravda je jasná, málo koho zaujme, kameru takmer nikdy. No s kauzou sa dá mediálne pracovať. Kauza zaujme médiá, jadro sporu nech si hľadá každý sám. Ani reportér v 90 sekundovej správe nedokáže odhaliť viac. 90 sekúnd na pravdu nikdy stačiť nebude. Toto si pamätajte. Novinár, ktorý si tieto riziká ani neuvedomuje, je len chodiacim mikrofónom, ktorý chce každý politik využiť.
Ak teda pochopíme ako musia pracovať politici, zistíme, že profesionálne zdatní musia byť aj novinári. Tých šikovných si ceňme. Snažia sa hľadať pravdu. Robia tak prácu za nás. Tú prácu, na ktorú už my niekedy nemáme čas.
Len nie frustrácia
Pohľad na politiku z druhej strany nemusí byť príjemný. Môj pohľad nemusí byť ani presný. Možno sme na tom lepšie, možno horšie. Nikdy však nezaškodí uvažovať o veciach politických aj takto. Nič nie je stratené. Presadzovať ideály je stále potrebné. Žiadať slušnosť, argumenty a pravidlá je trvácny a neutíchajúci proces. No, presadia to idealisti, ktorí takto hrubo o politike neuvažujú? Frustrácia nie je na mieste. Ak niekoho politická realita ovalí natoľko, že je slabý ísť ďalej, tak sa vzdáva pred bránou, ktorá sa mu práve otvára.
Médiá vnímajme ako partnera šírenia informácií i ako účinnú bariéru prístupu k iným informáciám. Politickú komunikáciu vnímajme aj pozitívne. Môže byť bezpečným značkovaným turistickým chodníkom. No, je demokracia národný park? Nie, nie je. Snažme sa po nej chodiť samostatne a s odvahou. Nepriama forma demokracie je dnes v kríze. Asi aj preto, že pohľad občanov a politikov, je dnes pohľadom z dvoch brehov. Nemusí byť v rozpore, ale dnes sa tak javí. No, ktorý režim dokáže tieto brehy spojiť?
Publikované na portáli vrtietpsom.blog.sme.sk, text mierne upravený pre Demokratický střed.
Martin Gonda
ROČNÍK XIII. – 3. ČÍSLO, ZÁŘÍ 2024